Search

Primárnym cieľom prírodovedného vzdelávania je rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiaka tak, aby disponoval širokým spektrom vedomostí, postojov, kompetencií a zručností, ktoré mu umožňujú využívať a uplatňovať poznatky a postupy spojené s vedeckým skúmaním v každodennom živote pri riešení rôznych situácií. Významnou zložkou prírodovednej gramotnosti sú bádateľské zručnosti, prostredníctvom ktorých sa pri riešení problémov môžu uplatňovať metódy a postupy kopírujúce povahu práce vedcov. Žiakom zároveň umožňujú získavať nové poznatky a porozumieť prírodným konceptom, na základe ktorých môžu hlbšie preniknúť do spôsobu fungovania okolitého sveta. V predloženom príspevku predstavujeme výsledky realizovaného výskumu zameraného na hodnotenie úrovne bádateľských zručností žiakov šiesteho ročníka nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 2). Získané údaje naznačujú, že žiaci participujúci na výskume disponujú pomerne nízkou úrovňou bádateľských zručností, čo môže výrazne ovplyvniť ich schopnosť vyhľadávať a objavovať nové poznatky z oblasti prírodných vied a v konečnom dôsledku mať negatívny dopad na ich celkovú úroveň prírodovednej gramotnosti.

Primárnym cieľom prírodovedného vzdelávania je rozvíjať prírodovednú gramotnosť žiaka tak, aby disponoval širokým spektrom vedomostí, postojov, kompetencií a zručností, ktoré mu umožňujú využívať a uplatňovať poznatky a postupy spojené s vedeckým skúmaním v každodennom živote pri riešení rôznych situácií. Významnou zložkou prírodovednej gramotnosti sú bádateľské zručnosti, prostredníctvom ktorých sa pri riešení problémov môžu uplatňovať metódy a postupy kopírujúce povahu práce vedcov. Žiakom zároveň umožňujú získavať nové poznatky a porozumieť prírodným konceptom, na základe ktorých môžu hlbšie preniknúť do spôsobu fungovania okolitého sveta. V predloženom príspevku predstavujeme výsledky realizovaného výskumu zameraného na hodnotenie úrovne bádateľských zručností žiakov šiesteho ročníka nižšieho sekundárneho vzdelávania (ISCED 2). Získané údaje naznačujú, že žiaci participujúci na výskume disponujú pomerne nízkou úrovňou bádateľských zručností, čo môže výrazne ovplyvniť ich schopnosť vyhľadávať a objavovať nové poznatky z oblasti prírodných vied a v konečnom dôsledku mať negatívny dopad na ich celkovú úroveň prírodovednej gramotnosti.

Vedecké bádanie je systematický spôsob získavania vedeckých poznatkov, ktorý pokrýva nie len využitie vedeckých metód a postupov, ale aj procesy spojené s rozvojom vedeckých poznatkov ako je napríklad kladenie si otázok, tvorivé riešenie problémov, štúdium rôznych informačných zdrojov, kritické myslenie, vedecké zdôvodňovanie, zdieľanie a obhajovanie záverov. Úspešná aplikácia vedeckého bádania vo vyučovaní prírodných vied si vyžaduje dostatočnú odbornú pripravenosť učiteľov. Táto skutočnosť zvyšuje nároky na pregraduálnu prípravu učiteľov biológie z hľadiska podpory rozvoja bádateľských zručností. V obsahu príspevku predstavujeme výsledky výskumu zameraného na zhodnotenie aktuálnej úrovne bádateľských zručností študentov učiteľstva v kombinácii s predmetom biológia na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Výsledky naznačujú, že študenti učiteľstva biológie nemajú dostatočne rozvinuté bádateľské zručnosti, najmä zručnosti spojené s plánovaním a realizovaním experimentu.